Záujem o hypotéky stúpa. Ficove čierne scenáre sa nenaplnili
„Dopyt po hypotékach od úvodu roka narástol už o takmer štvrtinu. Kým vo februári banky poskytli nové úvery za 300 miliónov eur, v júli to bolo už 370 miliónov eur. V auguste síce záujem mierne opadol, dostal sa na 356 miliónov eur, ale na jeseň sa očakáva pokračovanie rastu záujmu o úvery na bývanie,“ hovorí Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Trh sa teda opäť prebúdza, no napríklad v marci 2022, keď bol trh na vrchole, bol objem úplne nových úverov na úrovni 1,3 miliardy eur, spolu s refinancovanými pôžičkami objem presiahol 3 miliardy eur. Z toho vyplýva, že v tom čase tvorili väčšinu všetkých nových úverov refinančné úvery. Vtedy trh rástol preto, že komerčné banky poskytovali úvery s priemerným úrokom pod hranicou jedného percenta. V súčasnosti sa nové úvery poskytujú s úrokovou sadzbou nad hranicou štyroch percent. Mnoho ľudí tak neodrádzajú ani vyššie splátky.
„Počas predchádzajúcich rokov, keď úroky vytrvalo klesali až pod jednopercentnú hranicu, mali ľudia pocit, že nízke úroky tu budú navždy. Vtedy sa nás klienti často snažili presvedčiť, že nie je dôvod fixovať úroky na dlhšie obdobie, pretože im ujde ich najbližší pokles. A to napriek tomu, že sme im radili presný opak. Koncom roka 2021 však bolo zrejmé, že úroky porastú a klienti zrazu začali počúvať názory odborníkov a veľmi rýchlo prešli na päťročné a dlhšie fixácie,“ objasňuje Búlik.
Kam sa pohnú úrokové sadzby?
Trh ožíva aj preto, že klienti už do určitej miery prijali fakt, že obdobie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb sa tak skoro nevráti. „Nie je jednoduché predpovedať ďalší vývoj úrokových sadzieb. Celkovo sa však v ďalšom období prikláňam k miernym korekciám úrokových sadzieb smerom nadol, maximálne na úrovni pár desatín percenta. Každý finančný dom má svoju vlastnú úrokovú politiku. Podľa môjho názoru sa naďalej budú prejavovať skôr menšie banky, ktoré budú chcieť zabojovať o trhový podiel a prilákať záujemcov o hypotéku,“ uviedla Eva Šablová zo spoločnosti Fingo.sk.
To, ako vyzerá výška úrokovej sadzby, samozrejme, závisí aj od toho, akú fixáciu si klient zvolí. „Napríklad jednoročná fixácia predstavuje pre banku riziko, že klient onedlho využije konkurenčnú ponuku a odíde. Banka tak príde o úrokové výnosy, keďže vo výročí fixácie je možné splatiť hypotéku bez sankčného poplatku. Momentálne sú jednoročné fixácie drahšie,“ hovorí Ladislav Smoroň zo spoločnosti Swiss Life Select.
Zvýšený záujem okrem iného znamená, že na trhu sú záujemcovia o bývanie, ktorí nemajú problém získať od banky úver. Rovnako sa výrazne nezvyšuje objem nesplácaných úverov domácností. Nenapĺňajú sa tak katastrofálne scenáre o náraste zlyhaných úverov, ktoré v predvolebnej kampani kreslil okrem iných aj premiér Robert Fico. Ten hovoril, že problém splácať úver by mohlo mať až 400-tisíc ľudí.
Nová vláda po voľbách pripravila program pomoci so zvýšenými splátkami, ktorý ale nevyužíva toľko ľudí, ako vláda predpokladala. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) pri predstavovaní tohto opatrenia hovoril o tom, že postupne by sa mohli dotácie týkať zhruba 315-tisíc úverov. V septembri túto dávku poberalo zhruba 20,5-tisíca dlžníkov a štát v septembri vyplatil občanom v tejto forme zhruba 2,3 milióna eur.
Vláda pritom očakávala, že v tomto roku táto pomoc bude štátnu kasu stáť až 64 miliónov eur. Program je teda za očakávaniami vlády a je to signál, že ľudia, ktorým sa splátka hypotéky pod vplyvom rastúcej úrokovej sadzby zvýšila, to nepovažujú za kritický problém. Aj úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora počas predvolebnej kampane upozorňovala, že navýšenie splátok hypoték nepredstavuje plošnú hrozbu. Upozornila na to, že v priemere sa splátka hypotéky zvýši o 92 eur mesačne.
Reálne čísla hovoria o vyššom navýšení. Pomoc od štátu bola v septembri v priemernej výške zhruba 112,8 eura, čo zodpovedá navýšeniu splátky vo výške zhruba 150 eur. Rozdiel v oboch číslach ale môže spôsobovať aj to, že žiadatelia s relatívne menším nárastom splátky o dotáciu jednoducho nepožiadali.
Problém pre mladých
Drahšie hypotéky ako pred dvoma rokmi ale znamenajú, že niektorí záujemcovia o úver sa k nemu nedostanú. Problém môžu mať mladí záujemcovia o bývanie, ktorých príjem je na začiatku pracovnej kariéry relatívne nižší.
„Banky musia testovať príjem každého žiadateľa bez rozdielu na úrokovú sadzbu vyššiu o dva percentuálne body ako je reálny úrok, ktorý má splácať. Strop je pritom šesť percent, čiže pri súčasných priemerných úrokoch nad štyri percentá sa testuje príjem na maximálny úrok. Tým pádom mladí ľudia vinou nižšieho príjmu dostanú menej peňazí od banky,“ vysvetľuje Marián Búlik.
To znamená, že mladí ľudia na svoje bývanie získavajú menej peňazí. Priemerná hypotéka ľudí vo veku od 26 do 45 rokov je podľa Búlika takmer 99-tisíc eur, mladí ľudia do 25 rokov dostanú od banky v priemere len 92-tisíc eur.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
