Tretina nehnuteľností na Slovensku má problém. Prečo ľudia nemajú poistené domy a ako sa snažia oklamať poisťovne?
Pomerne vysoký počet nehnuteľnosti na Slovensku je podpoistený. To znamená, že síce poistené sú, ale na oveľa nižšie sumy, ako je realita. Takéto prípady nastávajú často pri kúpe domu alebo bytu, výška poistky sa viaže napríklad len na výšku hypotéky. Mnohí z nás si však svoj majetok zveľadia, prerobia záhradu, dorobia fotovoltiku, rovnako cena nehnuteľností rokmi narastá, a svoj dom v aktuálnej trhovej hodnote dvestotisíc eur majú poistený len do výšky stotisíc eur.
Keď nastane živelná pohroma v podobe zemetrasenia, prívalovej vody, víchrice alebo ničivého požiaru a príde na rad uplatnenie si nároku na odškodnenie, zostanú mnohí majitelia zničených nehnuteľnosti nemilo prekvapení. Najviac ohrození sú tí, ktorí poistku nemajú vôbec. Ak by im spôsobil škodu niekto iný, mohli by sa domáhať jej náhrady od vinníka. V prípade živelných udalostí im nikto nič nezaplatí.
Výkyvy počasia pribúdajú
Ničivých živelných udalostí každým rokom v dôsledku klimatickej zmeny pribúda. Len v júni a v júli sa Slovenskom prehnalo niekoľko ničivých búrok, pričom poisťovne rátajú škody v miliónoch. „V rámci škôd na domoch a bytoch klienti hlásili najmä zatopenie objektov, keď následkom silnej búrky došlo vo viacerých prípadoch k upchatiu kanalizácií či dažďových rúr, čo spôsobilo zaliatie pivníc a garáží. Išlo tiež o priame zatopenie vodou následkom zrážok, ale aj vytopenie v dôsledku spätného prúdenia vody v kanalizácii. Poškodené sú najmä domy, chodníky a pivničné priestory. Uniqa eviduje aj škody, ktoré boli spôsobené vniknutím atmosférických zrážok cez strešné krytiny či obvodový plášť domu.
Škody na domoch, bytoch a zariadení domácnosti následkom búrky či víchrice sa budú hradiť z poistenia nehnuteľnosti a domácnosti, ktoré kryje škody následkom živlu,“ opisuje situáciu po silnej búrke z júna Beáta Lipšicová, hovorkyňa poisťovne Uniqa. „V dôsledku extrémnych výkyvov počasia, ktoré evidujeme od konca júna, bolo do 18. júla poisťovni Generali nahlásených 720 poistných udalostí. Celková výška doteraz nahlásených škôd za toto obdobie odhadovaná na viac ako 1,4 mil. eur. Ide najmä o škody na majetku, ktorých hlásenia poisťovňa zaregistrovala až 517-krát. Ich odhadovaná suma je predbežne stanovená na 1 milión eur. Ďalších 203 hlásení pochádza z havarijného poistenia, kde je odhadovaná hodnota škôd 370-tisíc eur,“ uviedla poisťovňa Generali.
Najohrozenejšou skupinou sú seniori a nízkopríjmové domácnosti, ktoré zväčša nemajú žiadne poistenie a práve oni by ho mali mať uzatvorené. „Akýkoľvek nečakaný výdavok totiž môže ohroziť finančnú stabilitu mnohopočetnej rodiny alebo dôchodcu, nehovoriac o škodách väčších rozmerov, keď hrozí, že prídu behom pár sekúnd o svoj domov. Poistenie majetku je pritom možné uzavrieť už od 5 eur mesačne,“ upozorňuje Tomáš Potúček, riaditeľ poistenia majetku a zodpovednosti z poisťovne Generali.
Špekulanti sa snažia poisťovne oklamať
Všetky poisťovne sa v praxi stretávajú aj s prípadmi, keď sa chcú klienti dostať k poistnému plneniu aj nečestne. Poisťovňa Allianz zaznamenala za minulý rok až 795 pokusov o poistný podvod, pričom toto číslo medziročne narástlo až o 36 %. „Ak by sme tieto neoprávnené nároky vyplatili, poisťovňa by prišla o takmer 1,3 milióna eur. Najčastejšie sa klienti snažia pri hlásení škody ,prispôsobiť‘ vznik poistnej udalosti svojej poistnej zmluve, napríklad snahou zmeniť príčinu vzniku škody, ktorú nemajú poistenú, alebo zatajiť niektoré skutočnosti. Často, aby ušetrili, volia lacnejší variant poistenia a nepoistia si najfrekventovanejšie riziko, ktoré je aj najdrahšie. Častý je aj výskyt prípadov navyšovania nákladov za škodu, snaha o opakované uplatnenie už vzniknutej škody alebo uplatňovanie škôd, ktoré vznikli ešte pred začatím platnosti poistenia.
Po zemetrasení na východnom Slovensku v októbri minulého roka, ktoré klientom Allianzu spôsobilo takmer 2 000 škôd na majetku, sa našli viacerí, ktorí sa pokúšali uplatniť si staršie škody na svojej nehnuteľnosti. Najčastejšie takto hlásili popraskané múry, poškodené základy nehnuteľností a strešné konštrukcie, poškodenie omietok v interiéri aj na fasádach budov, poškodenie rámov dverí, zasklenia a tiež poškodenie kotlov, elektrického vedenia a kanalizácie v celkovej sumy asi 60-tisíc eur, ktorú sa Allianzu podarilo uchrániť. Obhliadkami na mieste a šetreniami sme zistili, že väčšinou išlo o sadanie základov, prirodzené opotrebenie vekom a dlhodobým používaním stavby a jej vybavenia či dlhodobé podmývanie vodou. Mali sme aj hlásenia poškodení stavieb v lokalitách, kde neboli namerané žiadne alebo len veľmi mierne otrasy.
Títo poistení chceli zneužiť ústretovosť poisťovne k svojim klientom v čase vzniku prírodnej katastrofy v nádeji, že v množstve nárokov sa tie ich neoprávnené stratia. Dva týždne po zemetrasení tak napríklad nahlásil poistený upchanie odpadového potrubia vodným kameňom, ktorý sa mal uvoľniť v dôsledku zemetrasenia. Oprava bola možná iba vykopaním a výmenou potrubia. Keďže škoda bola mimo epicentra otrasov, po detailnom vyšetrovaní sme zistili, že nejde o následky zemetrasenia, ale o dlhodobé upchávanie potrubia tuhými zvyškami splaškov, spôsobené najmä nedostatočným vyspádovaním potrubia,“ opisuje detailne pokusy o poistné podvody hovorkyňa poisťovne Allianz Helena Kanderková.
Pri ničivých živloch pomáha aj štát
Začiatkom mája vstúpila do platnosti novela zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá takmer zdvojnásobila dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. Týka sa živelných udalostí, ako sú povodne, víchrice, škody po ľadovci či zemetrasenie, havária, alebo dokonca teroristický útok. Do novelizácie vyplácal štát v takýchto prípadoch občanom dotáciu vo výške 800 eur, aktuálne sa táto suma zvýšila na 1 500 eur.
Štát žiadateľovi môže poskytnúť v prípade krízovej životnej situácie alebo mimoriadnej nepriaznivej situácie v jednom rozpočtovom roku pomoc v podobe dotácie vo vyššie uvedenej výške, teda maximálne 1 500 eur. Ak by ale bol vyhlásený núdzový stav, či mimoriadna situácia a váš majetok utrpel značné škody, dotáciu môže štát zvýšiť až do výšky 3 000 eur. Žiadosť o dotáciu v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie, teroristického útoku je potrebné predložiť do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Podľa uvedeného zákona o dotáciách môže byť žiadateľom o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci ktorákoľvek plnoletá fyzická osoba žijúca v domácnosti. Za jednu domácnosť môže žiadať o dotáciu iba jedna plnoletá fyzická osoba, s ktorou sa následne posudzujú všetky fyzické osoby žijúce s ňou domácnosti. Prioritné krízové životné situácie a mimoriadne nepriaznivé sociálne situácie bude zverejňovať ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny na svojej internetovej stránke.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
