Je lepší plynový kotol, alebo tepelné čerpadlo? Odborníci radia, čo sa vám oplatí viac
Plynári jednoznačne tvrdia, že výhodnejšou cestou je rozhodnúť sa pre kúpu kotla. „Prevádzkové náklady moderného plynového kondenzačného kotla a tepelného čerpadla sú približne rovnaké, cena tepelného čerpadla je ale približne tri- až štyrikrát vyššia," zhodnotil vedúci rozvoja sieťového obchodu SPP Jerguš Vopálený. Znamená to, že používanie jedného a druhého zariadenia by vás malo vo výsledku stáť rovnako, no prvotná investícia do tepelného čerpadla je niekoľkonásobne vyššia, ako do plynového kotla.
Podľa odborníkov to však nie je také jednoduché. V hre totiž veľa faktorov, ktoré zohrávajú úlohu pri tom, koľko napokon za vykurovanie svojho príbytku zaplatíte. Expert na obnoviteľné zdroje z Technickej univerzity v Košiciach Peter Tauš napríklad hovorí, že „výhody a nevýhody sú viac menej rovnaké. Tak, ako je nevýhodou tepelného čerpadla životnosť kompresora či hlučnosť, nevýhodou plynu je nebezpečenstvo výbuchu či otrávenia, lokálne emisie, revízie komína a podobne. Samozrejme, jemne preháňam, ale každý si vie chváliť to svoje. Výhodu tepelného čerpadla je určite možnosť chladenia v lete, čo plynový kotol veľmi nedokáže."
Čo sa oplatí kúpiť?
Plynári z SPP zdôrazňujú, že hoci tepelné čerpadlá vzduch-voda vyrábajú teplo s vyššou účinnosťou ako plynové kondenzačné kotly, platí, že koncová cena elektrickej energie je trikrát vyššia ako koncová cena plynu. Podľa nich tak nie je možné používaním tepelného čerpadla výrazne ušetriť.
Záujem o tepelné čerpadlá bol napriek tomu vysoký – spomeňme napríklad rekordný rok 2022, v ktorom sa na Slovensku predalo takmer 15 800 zariadení. V minulom roku sa ich už predalo o asi 1 700 kusov menej.
Z výpočtov SPP vyplýva, že v každom prípade ušetríte viac v prípade, ak máte zateplený dom. Za tepelné čerpadlo zaplatíte rádovo tisíce eur a ilustračné prepočty plynárov počítajú so sumou vyše 11-tisíc eur. Prostredníctvom národného projektu Zelená domácnostiam však na čerpadlo môžete v prípade rodinného domu dostať dotáciu vo výške od 380 eur do 4 370 eur a výrazne tak skresať počiatočné náklady.
Keď zarátame počiatočnú investíciu, náklady za servis a celkové prevádzkové náklady, podľa tabuľky s ilustračnými prepočtami od SPP zaplatíte za 15 rokov používania tepelného čerpadla na nákladoch celkovo takmer 28-tisíc eur. To však platí len v prípade zatepleného domu a s odrátaním dotácie vo výške 3 800 eur. Za rovnaké obdobie používania kondenzačného plynového kotla v zateplenom dome zaplatíte vyše 21-tisíc eur a v porovnaní s tepelným čerpadlom tak dokážete ušetriť viac ako 6-tisíc eur.
V prípade nezatepleného domu by bola podľa plynárov táto úspora ešte výraznejšia. Za 15 rokov používania tepelného čerpadla, vrátane vyššej počiatočnej investície (spolu s dotáciou), zaplatíte približne o 12-tisíc eur viac, ako keby ste si doma kúrili plynovým kotlom.
Juraj Melichár z občianskeho združenia Priatelia Zeme hovorí s odvolaním sa na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o mierne iných číslach. Pri cenách z apríla tohto roka by sa ročné náklady na vykurovanie zemným plynom mohli pri staršom rodinnom dome bez zateplenia s celkovou vykurovanou plochou 150 štvorcových metrov, v ktorom žije štvorčlenná rodina, vyšplhať až na 1 944 eur. Pri vykurovaní tepelným čerpadlom už ide len o 1 295 eur za rok. Samozrejme, pri týchto výpočtoch nie je zohľadnená počiatočná investícia, ide len o prevádzkové náklady za rok.
„Myslím si, že pre čiastočne obnovený rodinný dom alebo novostavbu by boli výsledky priaznivejšie pre tepelné čerpadlá. Slovensko má tiež aktuálne nevýhodný pomer ceny plynu k elektrine, ktorý by mohol byť už čoskoro priaznivejší pre tepelné čerpadlá," povedal pre Pravdu Melichár.
Napriek vyššej prvotnej investícii však má tento typ tepelného zdroja aj svoje výhody. „Tepelné čerpadlo je o niečo drahšie, na druhej strane netreba robiť plynovú prípojku, komín a následné revízie. Ak sa započíta ešte dotácia na tepelné čerpadlo, rozdiel v cene nebýva až taký vysoký. Čo sa týka prevádzkových nákladov, závisia od konkrétnej aplikácie, ale spravidla bývajú výrazne nižšie ako pri plynových kotloch. Netreba zabúdať ani na to, že tepelné čerpadlo dokáže aj chladiť,“ priblížil pre Pravdu obchodný zástupca firmy Geotherm Slovakia Peter Borčány.
Borčány zároveň doplnil, že medzi výhody tepelných čerpadiel patria aj nižšie prevádzkové náklady, ekologickejšia prevádzka či už spomínaná možnosť chladenia. Naopak, v prospech plynových kotlov hrajú najmä nižšie počiatočné náklady.
Jednoznačne sa tak nedá povedať, ktorý z týchto dvoch zdrojov je výhodnejší. „Vlastník domu, ktorý už má kondenzačný plynový kotol, by jeho výmenou za tepelné čerpadlo skutočne prerobil investične a aj prevádzkovo z ekonomického, nie energetického hľadiska. Ale vlastník domu, ktorý má na streche 10 kWp fotovoltické zariadenie a nevie, čo s prebytočnou elektrinou – lebo to je trend dnešného Slovenska a firiem, ktoré klamstvami nahovoria zákazníka, aby si dal na strechu maximum – by sa mal určite rozhodnúť pre tepelné čerpadlo. Ak má virtuálnu batériu, je to o dôvod viac,“ priblížil ako príklad Tauš z Technickej univerzity v Košiciach.
Odborníci sa tak zhodujú na tom, že vždy záleží na konkrétnom prípade. „Pokiaľ staviam novostavbu s podlahovým vykurovaním, tak sa tepelné čerpadlo vyplatí. Pokiaľ robím rekonštrukciu starého domu (30– a viacročného) a nechcem robiť veľké úpravy, tak je väčšinou vhodnejšie zostať pri plynovom kotle. Tepelné čerpadlo je prevádzkovo lacný, ekonomický zdroj tepla a chladu. Plynový kotol je investične lacný zdroj tepla,“ hovorí Jozef Kaňuk z firmy IVT Tepelná čerpadlá.
Spor o ekológiu
Okrem peňazí sa v súvislosti s plynovými kotlami a tepelnými čerpadlami skloňuje aj ekológia. Podľa plynárov by podpora nových plynových kondenzačných kotlov mohla pomôcť pri dekarbonizácii v súčasnej energetickej kríze. „Program Obnov dom predpokladá rekonštrukciu 25 367 rodinných domov s objemom financií na úrovni 424 miliónov eur. Úspora emisií takto zrekonštruovaných rodinných domov s tepelným čerpadlom by mohla dosiahnuť počas životnosti tepelného čerpadla 15 rokov úroveň 2,6 milióna ton oxidu uhličitého. Ak by sme z tohto istého rozpočtu vymenili všetkých 401 tisíc nekondenzačných plynových kotlov s dotáciou na úrovni 1 060 eura na jeden plynový kondenzačný kotol, ušetrili by sme počas minimálnej životnosti kotla 15 rokov 8,4 milióna ton oxidu uhličitého,“ píše sa v materiáli SPP.
Kaňuk z firmy IVT, ktorá sa zaoberá predajom tepelných čerpadiel, zdôrazňuje, že plynový kondenzačný kotol vyprodukuje dva- až trikrát viac emisií oxidu uhličitého ako tepelné čerpadlo. Napriek tomu podľa neho nie je možné povedať, že by tepelné čerpadlá mali byť jedinou správnou cestou. „Existujú aj ďalšie kritériá ako je trvalá udržateľnosť či odolnosť, z tohto pohľadu je výhodné mať zdroje na elektrinu i na plyn a vedieť ich vhodne kombinovať,“ hovorí expert.
Melichár zo združenia Priatelia Zeme sumarizuje, že z hľadiska vplyvu na klímu je zemný plyn druhým najškodlivejším palivom po uhlí. Podľa neho môžu mať tepelné čerpadlá až štvornásobne nižší vplyv na klímu ako plynové kotly. „Z hľadiska ochrany ovzdušia sú preto tepelné čerpadlá jedným z najlepších riešení. Navyše, budú do budúcna vplyvy fosílnych palív na klímu viac zarátané do ich ceny,“ zdôraznil ekologický ekonóm.
Odborník na ekológiu napokon dodáva, že najviac šetrným spôsobom vykurovania domácností je uprednostnenie menšieho domu alebo bytu alebo bývanie v pasívnom dome. „Vykurovanie tepelným čerpadlom má najmenšie vplyvy na životné prostredie – klímu aj ovzdušie – vykurovanie drevom má relatívne vysoký vplyv na znečistenie ovzdušia. A zemný plyn má zasa veľmi negatívny vplyv na zmenu klímy, lebo je fosílnym palivom,“ uzatvoril napokon Melichár.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
